चारदोन लाथा खाऊन
शरीराचं फ़ार काही बिघडत नाही
आसवं पूर्ण आटवून टाकून
मनाचं काय होतं
कल्पना आहे का तुम्हाला
ताकदवान असणं
सुखावह असतंच असं नाही
ताकदीचंच मोठ्ठ ओझ असतं
वेताळासारखं सतत मानगुटीवर
मरेपर्यंत तिथेच
रडतोस काय मुलीसारखा
लाजतोस काय बाईसारखा
घाबरतोस काय शेळपट
मान कशी ताठ पाहिजे
डोळ्यांत सारखी जरब पाहिजे
कोणासम कोणी व्हावं
तुम्हीच पहा
मैदानातला दगड बरा की
कैदेतली स्वच्छंदी बरी
तुम्हीच ठरवा
Wednesday, March 25, 2009
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
Chaos (calamity ?) Of Govt’s Making and What Now? ————————————————————————— Whether PM delayed the lockdown for politics in MP or not ...
-
तिन्हीसांजेची अनवट वेळ पुढे निशेचं अधिर भविष्य लाल निळं काळं पाणी त्यात अलवार थरथर पाऊलं घरट्यांमध्ये झोपेची चाहूल स्थिरावले...
-
Some babies are born with silver spoon in their mouth, some are born with golden spoon. I was born with doors of my house open. Love came in...
-
'Respect begets respect'. I experienced this during marathon training in a very different way. During training, my body and my mi...
1 comment:
ofcourse like ardhanarinateshwar... not loosing one's special character, yet trying to be as humane as possible.
Post a Comment